Tohto roku vzbudilo vzrušenie priznanie Jana Stráskeho (posledného federálneho premiéra),  v čase kupónovej privatizácie blízkeho spolupracovníka jej otca Václava Klausa o tom, ako sa „už vtedy hovorilo: najlepšie by bolo zhasnúť. Nech si to tí šikovnejší rozoberú“ a že zámerom kupónovej privatizácie bolo čo najrýchlejšie „akumulovať kapitál do rúk niekoľkých ľudí“.

„Celý spor o privatizáciu, ono vytvorenie fondov, ktoré nám potom ušli, bolo vedené myšlienkou akumulovať kapitál do rúk niekoľkých ľudí tak, aby si mohli siahnuť na veľké podniky,“ povedal doslova.

Proč tolik předpojatosti až záště v západních médiích vůči Rusku? Proč za vše špatné může Vladimír Putin? Hloubka i emocionální rozměr těchto předsudků naznačují, že zde musí být nějaké historické kořeny, nějaká tradice v západní politické kultuře.

Skutečně porozumět znamená nalézt počátek. Protože příčiny jsou skrytější než události samy, je vhodné vybrat si symbol. V případě konfliktu Rusko versus Západ by to mohla být Vedrošská bitva (1500) s více než deseti tisíci mrtvých. Přijmout tuto dataci znamená říci, že svár Západu a Ruska je nejdéle trvající mezistátní spor. Milovníci vize konfliktu civilizací jistě ocení jeden z deklarovaných důvodů této války: litevský velkokníže, který se vzápětí stal i polským králem, nutil svoji ženu, dceru moskevského velkoknížete, přestoupit od pravoslaví ke katolicismu. Zmíněné datování počátku konfliktu Ruska se Západem také naznačuje, že ti, kdo rozhodli, aby šéfem zastoupení Evropské unie v Kyjevě byl Polák a že se ukrajinsko-unijní summit bude konat v Litvě, buď neznají historii, nebo se domnívají, že dějiny nejsou součástí politiky – anebo se snažili vyprovokovat konfrontaci.

 

 

 

 

Celú hodinu nám v relácii O 5minút 12 pán Hrušovský a pán Paška rozprávali o Ústave SR, ktorej výročie, sme si v týchto dňoch pripomenuli. Rozprávali nám o tom, čo všetko nám ústava garantuje a čo všetko by garantovať mala. Slová, slová, slová... sa sypali z ich úst a človek by nakoniec aj uveril tomu, že žijeme v usporiadanom právnom štáte, ktorý dohliadne na to, aby nikto, žiaden gauner nemohol nám beztrestne ubližovať a okrádať nás.
Už na druhý deň sa však udialo čosi, čo nám všetkým pokazilo náladu a zbavilo nás naivných predstáv o tom, že žijeme v normálnych pomeroch a že štát nedovolí, aby nám niekto ubližoval. Na vlastné oči sme videli, ako 180 šičiek z Vranova nad Topľou prišlo v pondelok ráno po celozávodnej dovolenke do práce a ako ostali bezradne postávať pred zamknutou bránou. Za nejaký čas sa dozvedeli, že ich zamestnávateľ, akýsi taliansky gauner, všetkých prepustil. Počas ich neprítomnosti stačil ponakladať všetku potrebnú techniku na nákladne auta a odviesť ju do Rumunska. Plánuje v tomto odbore znova podnikať v inej krajine. Zanechal po sebe desiatky úbohých ľudí, ktorým už teraz dlhuje na mzdy za celé tri mesiace.

Na webe aj na Facebooku možno od dnes nájsť stránku (komunitu) Ľavé spektrum 2012 – výpovede oslovených ľudí o ľavici. Je dielom Julina Bosáka ml., ktorého vídať na najrôznejších podujatiach s videokamerou. A treba s uznaním povedať, že dielom na čase.
Na stránke sa hovorí: „Projekt vznikol na vlastné náklady autora Juliána Bosáka ml. ako nezávislá iniciatíva zachytiť slovenské ľavé spektrum v jeho rôznorodosti s jeho definovaním sa, hodnotením momentálneho stavu a víziami do budúcna. Oslovených bolo cez 100 ľudí, ktorí majú viac či menej blízko k ľavému spektru, následne vznikla táto mozaika názorov, ktorá je miestami v harmónii so spoločnými motívmi, ale aj výraznými kontrapunktami.“
Dodajme, že autor položil tri základné otázky: Čo znamená byť ľavičiar? Aká je situácia na ľavom spektre? Aké sú perspektívy realizácie ľavicových idelálov?

Na 2. schôdzi parlamentu sa aj v tomto volebnom období rokuje o programovom vyhlásení vlády; dnes o jeho schválení vzhľadom na parlamentné počty niet pochýb. Ako býva zvykom, opozícia nenechá na zámeroch novej vlády ani nitku suchú. To, ako rokovanie parlamentu obnažuje ideologické prístupy opozície, priam čítankovo ukazujú faktické poznámky poslanca za Smer-SD Ľuboša Blahu.

Kapitalizmus, v ktorom žijeme, podľa neho smeruje do záhuby. Riešením je podľa neho spoločný európsky postup, ktorý ako jediný môže zabezpečiť, aby kapitalizmus prestal myslieť len na vlastníkov kapitálu, ale aby myslel aj na ostatných.

Nová štúdia odhaľuje, ako radikálna ekonomická politika z dielne západných ekonómov priviedla bývalé sovietske štáty na cestu bankrotu a korupcie. Akademici nedávno publikovali analýzu, ktorá poukazuje na to, ako radikálne politiky presadzované západnými ekonómami prispeli ku krachu Ruska a ďalších bývalých sovietskych krajín po skončení studenej vojny. Štúdia, vypracovaná pod vedením akademikov z Cambridgeskej univerzity, je prvou štúdiou, ktorá nachádza priame prepojenie medzi programami hromadnej privatizácie realizovanými niektorými bývalými sovietskymi štátmi a následným ekonomickým prepadom a korupciou.

Slovenské politické strany stále nie sú štandardné. Neplnia program vlastný tomu typu strán v Európe či vo svete, ku ktorým sa hodnotovo a ideologicky hlásia. Neplatí to iba o Obyčajných ľuďoch Igora Matoviča, z ktorých je každý vlastne stranou sám osebe. Týka sa to aj ďalších strán zastúpených v parlamente, napríklad liberálnej SaS, či dokonca najsilnejšieho Smeru, ktorý sa aj v názve označuje za sociálnu demokraciu.
Politológ Tomáš Koziak hovorí o "slovenskej anomálii", keď si pravicoví liberáli z SaS prisvojili agendu registrovaných partnerstiev a marihuany. "Tá je však v európskom priestore obvykle blízka sociálnym demokratom, ktorí preferujú témy menšinových práv," hovorí. A naopak, porovnáva, SaS je euroskeptická, na rozdiel od prakticky všetkých liberálnych strán zastúpených v Európskom parlamente, ktorým je vlastný eurooptimizmus.

Konečné výsledky predčasných parlamentných volieb potvrdzujú, že víťazom volieb sa stala strana Smer-SD, ktorá v parlamente obsadí 83 poslaneckých kresiel. K ústavnej väčšine jej chýba 7 hlasov. Cekovo získala 44,41% platných hlasov. Ako druhé skončilo KDH, ktoré so ziskom 8,82% hlasov obsadí 16 kresiel. Rovnaký počet kresiel má aj strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (8,55%). Do parlamentných lavíc podľa neoficiálnych výsledok zasadnú ešte poslanci Mosta-Híd (6,89 percenta), SDKÚ-DS (6,09 percenta) a SaS (5,88 percenta). Most-Híd by mal obsadiť 13 poslaneckých kresiel, SDKÚ-DS a SaS po 11. Do národnej rady sa neprebojovala SNS, ktorá získala 4,55 percenta, ani SMK so ziskom 4,28 percenta hlasov.

Smer nemá v pláne vládnuť osamotený, aj keď mu posledný prieskum verejnej mienky agentúry Focus zaručuje pohodlnú väčšinu 81 kresiel. Šéf strany Robert Fico považuje za najlepšie riešenie dvojkoalíciu s niektorou "štandardnou parlamentnou stranou". Koho by si želal do koalície, nehovorí. "Musí to byť proeurópsky orientovaná strana, ktorá bude podporovať hospodársky rast a bude mať súčasne záujem konsolidovať verejné financie. Ak existuje systém vzájomných kontrol a váh medzi stranami, tak je to veľmi účinný mechanizmus k normálnemu správaniu vlád," povedal v stredu Pravde.

Kauza Gorila môže pár týždňov pred voľbami nanovo rozdať karty v pravici a vytlačiť Mikuláša Dzurindu aj z miesta hlavného vyzývateľa opozičného Smeru. Pozíciu doterajšieho lídra pravice, Dzurindovej SDKÚ, ktorú korupčná kauza čoraz viac oslabuje, sa snažia získať Sulíkovi liberáli a kresťanskí demokrati Jána Figeľa. SDKÚ sa už druhýkrát v krátkom čase ocitla pod veľkým tlakom, keď škandály ohrozujú jej volebný výsledok. V roku 2010 sa pre pochybnosti o financovaní strany Dzurinda stiahol z volebnej kandidátky, teraz sa musí podľa politológov brániť jednej z najväčších káuz v ponovembrovej politickej histórii.

Smer očakáva, že minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) ešte vo štvrtok odstúpi. Ak to neurobí, žiada premiérku Ivetu Radičovú (SDKÚ), aby v piatok 2. decembra navrhla prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi zrušiť Uhliarikovi poverenie viesť rezort. Nahradiť by ho nemal žiadny súčasný člen vlády za KDH. Sociálni demokrati si na poste vedia predstaviť apolitického nominanta, krízového manažéra. Na tlačovej konferencii to povedal predseda Smeru Robert Fico.

Premiérka a podpredsedníčka SDKÚ Iveta Radičová nebude kandidovať v marcových predčasných voľbách. Podľa informácií agentúry SITA má predsedníčka vlády oficiálne oznámiť svoje rozhodnutie na rokovaní Prezídia SDKÚ a po ňom bude informovať verejnosť. Rozhodnutie Radičovej, ktorá viedla modrých do parlamentných volieb v roku 2010, bude zrejme znamenať, že Mikuláš Dzurinda ako predseda strany nebude mať protikandidáta na pozíciu lídra v marcových voľbách. Podľa stanov SDKÚ predseda je automaticky kandidátom na pozíciu lídra. Ak má o tento post záujem aj niekto iný, konajú sa stranícke primárne voľby. Ak nie, lídrom je šéf SDKÚ. Líder vedie stranu do volieb z prvého miesta kandidačnej listy. Po voľbách rokuje o možnom zostavení vlády.

 

Lídri SDKÚ, SaS, KDH a Mosta-Híd sa na rokovaní s prezidentom Ivanom Gašparovičom dohodli na tom, že podporia zmenu Ústavy, ktorá umožní kabinetu Ivety Radičovej dovládnuť. Opozičný Smer zmenu podporí.
Gašparovič sa vyjadril, že po prijatí novely parlamentom (článok 115) poverí túto vládu, aby pokračovala v činnosti až do marcových predčasných volieb.

Premiérka Iveta Radičová zostáva vo funkcii, opozičným poslancom sa nepodarilo vyjadriť jej nedôveru. Za odvolanie hlasovalo 69 opozičných poslancov, 78 hlasmi ju podporili všetci prítomní koaliční zákonodarcovia.
Samotnému hlasovaniu predchádzala 13-hodinová diskusia, počas ktorej sa koalícia s opozíciou obviňovali z minulých aj živých káuz. Radičová si z úst predsedu Smeru-SD Roberta Fica vypočula obvinenie, že vedela o korupčnom správaní svojho poradcu v kauze Osrblie, ministra financií Ivana Mikloša opozícia obviňovala z neprehľadnej privatizácie.
Podľa šéfa Smeru Roberta Fica je Radičová neschopná a nie je pripravená viesť dialóg s poslancami. Ako uviedol Fico dnes pred novinármi po skončení mimoriadnej schôdze parlamentu, najvýznamnejší záver rokovania je, že premiérka nič nevysvetlila, na nič neodpovedala, len samé slová a frázy a opäť potvrdila svoju neschopnosť. "Nezmohla sa na žiadnu diskusiu," dodal.

Britský emeritný profesor maďarského pôvodu István Mészáros (University of Sussex) si pre titul svojej práce "Socializmus alebo barbarstvo. Od „amerického storočia“ ku križovatke dejín" zvolil vyjadrenie Rosy Luxemburgovej. Vo svojej dobe ním vyjadrila dilemu, ktorej čelíme aj dnes: socializmus alebo barbarstvo. Autor vychádza z poznania, že rozpory vládnuceho kapitalistického systému, predovšetkým jeho základný rozpor medzi kapitálom a prácou, ktorý má podobu štrukturálneho/hierarchického podriadenia práce kapitálu, nie je možné prekonať bez vytvorenia radikálnej alternatívy ku „kapitálovému spôsobu riadenia spoločenského metabolizmu“. „Pouze radikální alternativa ke stávajícímu způsobu řízení společenské metabolické reprodukce může nabídnout východisko ze strukturální krize kapitálu“. (s. 68) Vyjadruje preto potrebu socialistickej ofenzívy, ktorá by viedla k radikálnej spoločenskej premene.

Predseda strany Smer Robert Fico uviedol, že stretnutie s premiérkou Ivetou Radičovou ohľadne postoja k eurovalu nemalo žiadny význam. "Už nemám viac čas na hodinové prednášky o kríze," konštatoval. "Podporíme euroval iba vtedy, ak bude zabezpečených 79 hlasov v parlamente," povedal šéf Smeru. Fico uviedol, že jeho strana bude rokovať už iba s predsedami ostatných strán. "Premiérka totiž nevie garantovať už nič, reálnu moc majú predsedovia politických strán," uviedol. "Nevedela mi dokonca povedať, koľkými hlasmi dnes disponuje. Som presvedčený, že okrem SaS jej chýbajú aj ďalšie hlasy. Ja som dnes videl jednu obrovskú bezmocnosť a neschopnosť," poznamenal.

Kto z koho. Tak vyzerá výmena názorov, ktorá sa v médiách odohráva medzi ministrom financií Ivanom Miklošom a lídrom SaS Richardom Sulíkom. Predmetom je pomoc Grécku a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by nositelia odlišných postojov dokázali nájsť spoločnú reč. Rozhodujúci zápas sa odohrá napokon na pôde parlamentu, keď budú poslanci schvaľovať dočasný a trvalý euroval.

Po roku vlády premiérky Ivety Radičovej hodnotia analytici jej pôsobenie ako rozpačité. Na jednej strane sú pre vládu typické časté hádky a slabo zvládnutá komunikácia, na druhej strane Radičová dosiahla posun väčšej otvorenosti a snaží sa dôslednejšie bojovať s korupciou. Politológ Tomáš Koziak by dal súčasnej vláde prívlastok rozpačitá, sociológ Pavel Haulík ju pomenoval ako "vládu zložitej komunikácie" a podľa politického analytika Jána Baránka je spájaná predovšetkým "s hádkami".

Pokračuje zavádzanie občanov predvolebnými sľubmi politikov. Prevláda povrchnosť v poznaní, neskúsenosť a náhodné riešenia. Chýba hlbšie analytické poznanie stavu hospodárstva a vymedzenie jeho priorít najmä z hľadiska ekonomických nástrojov umožňujúcich zvýšenie zamestnanosti. A to napriek tomu, že sú k dispozícii odborné štúdie vypracované SAV a ďalšími hodnovernými inštitúciami. Politici a svojrázni analytici nevedia alebo nechcú tvorivo využiť uvedené zdroje pre koncipovanie systémových riešení.

Slovensko preukázalo schopnosť samostatne a aj v integračnom zoskupení riešiť otázky demokratizácie spoločnosti. Jeho výsledky mohli a môžu byť ešte výraznejšie, keby nerezignovalo na svoj strategický majetok, na potravinovú a energetickú sebestačnosť, na svoje ľudské, prírodné aj geografické danosti a špecifiká. Politikárčenie, špekulácie s majetkom štátu a verejnými financiami, hazardovanie v menovej oblasti, sú v skutočnosti zneužívaním demokracie. Škodia nám všetkým.

Ak súčasná vládna koalícia bude pokračovať vo vládnutí v podobnom štýle, s podobnými prostriedkami a konfliktmi ako doteraz, môže Smer v budúcich parlamentných voľbách obhájiť výsledky prieskumov, ktoré mu sľubujú nadpolovičnú väčšinu v Národnej rade. "Dokonca ešte tento pomer sa môže z hľadiska súčasnej vládnej koalície aj zhoršiť," myslí si politológ László Öllös. Podľa prieskumu MEDIAN SK by svoj hlas strane Roberta Fica, ak by sa parlamentné voľby konali v apríli, dalo 47 respondentov, čo je takmer o 4 percentá viac ako v marci 2011. Öllös sa domnieva, že za stúpajúcim úspechom opozičnej strany je "rozpačitosť" vládnej koalície.

Ponižuje nás, že volíme poslancov, ktorí nie sú našimi poslancami; že v parlamentnom štáte zverujeme mu všetku moc, aj keď už nie parlamentom; že našim menom sú robené zákony a reformy, ktoré už nie sú dobrými zákonmi a reformami. Pre nás, ktorí nie sme politikmi, je demokracia istý systém kreditu; volíme jednu alebo druhú stranu, zverujeme jej morálny súhlas; ponižuje nás, ak je to zneužité k nedobrým veciam. Aj mojim hlasom bude prijímaná nemravná volebná reforma; aj môj hlas bol spolu sčítaný, keď bola sloboda tlače urazená tlačovou novelou.

Keby sa parlamentné voľby konali v marci, zvíťazil by Smer so 43,2 percentami. Súčasná vládna štvorkoalícia by získala spolu iba 42,2 percenta hlasov a vládu by nezostavila. Vyplýva to z volebného prieskumu verejnej mienky, ktorý na vzorke 1086 respondentov vo veku 18 až 79 rokov realizovala od 28. februára do 27. marca spoločnosť Median SK.

Pripadá niekomu, že americký prezident ako najmocnejší politik sveta zarába málo peňazí; že žije ako chudák; že sa má zle? Verte či nie, pre zopár ľudí je príjem amerického prezidenta priam nevkusne nízky. Keby sme povedzme chceli dosiahnuť, aby manažér jednej americkej korporácie Ken Griffin zarábal toľko, čo Barack Obama, museli by sme jeho mesačný príjem zdaniť neuveriteľnou 99,99-percentnou sadzbou.

Bývalého primátora Považskej Bystrice Miroslava Adameho a jeho zástupcu Stanislava Haviara Krajský súd v Trenčíne oslobodil spod obžaloby z falšovania verejnej listiny. Skutku sa mali dopustiť začiatkom roku 2007, krátko po svojom zvolení, a aféra sa s nimi ťahala počas celého funkčného obdobia. Okresný súd ich vlani odsúdil na peňažný trest, obaja sa však odvolali.

Když se řekne sociální stát, tak většinou se dnes debata odvíjí od toho, jaká výše veřejných výdajů je žádoucí, jestli na ně máme, kde na ně vzít peníze, jak vysoká má být daňová kvóta. Já si myslím, že je druhá velice důležitá věc, která se sociálním státem souvisí, druhý pilíř tohohle konceptu a to je otázka rovnosti. Je potřeba, abychom začali mluvit o rovnosti a o tom, jakou je ekonomická a sociální rovnost hodnotou ve společnosti, jak je pro nás důležitá.

Smer zostal podľa predsedu strany Roberta Fica v boji proti koalícii sám. "Nesieme zodpovednosť za celé opozičné pôsobenie," povedal Fico na tlačovej besede pred rokovaním straníckeho predsedníctva, ktoré má schváliť vytvorenie tieňovej vlády. "Kabinet bude veľmi akčný. Nevylučujem ani výjazdové rokovania tohto kabinetu. Budem kandidovať na šéfa tohto kabinetu," vyhlásil Fico. Dôvodom na vytvorenie tieňovej vlády je podľa neho fakt, že na Slovensku vládne zlepenec, ktorý nie je schopný prijímať rozhodnutia a na jeho čele stojí neschopná premiérka.

V nedeľnej diskusnej relácii Slovenskej televízie O päť minút dvanásť sa premiérke Ivete Radičovej podarilo jedným vyjadrením podkopať celú doterajšiu pravicovú rétoriku. Predsedníčka vlády v priamom prenose priznala to, čo úporne popierali všetci politici hlásiaci sa k pravici od roku 1998. Občania tak mali možnosť priamo z úst Ivety Radičovej počuť pravdu o tom, akú úlohu vlastne plnia odvody.

Dramatický polrok má za sebou nová hviezda na slovenskom politickom nebi – strana Sloboda a solidarita. Sama sa považuje za liberálnu, čím dokazuje biedu tohto ideologického smeru na Slovensku. Ako liberálne sa totiž u nás označovali strany, ktorých prvoradým cieľom bolo odlíšiť sa od dominujúcej pravice. Ale negatívny program nikdy nedokázali doplniť zrozumiteľným pozitívnym. SaS v tejto tradícii pokračuje.

Reforma důchodového systému je jedním z hlavních témat současné politické reprezentace. Čas k jejímu uskutečnění, což je jedním z hlavních úkolů vlády Petra Nečase, a tento úkol nestanovila nějaká bezvýchodná situace, nýbrž vláda sama, se krátí.
Místo toho, abychom byli svědky nutné celospolečenské debaty, vládní představitelé skrze média vypouštějí zkušební balonky, díky kterým měří, co jsou lidé ochotni akceptovat a co už ne. Tato forma komunikace je ale špatná. Nyní je třeba debatovat na bázi expertní a následně politické. Ačkoliv pravice tvrdí, že je nutné provést reformu okamžitě, ve skutečnosti začne reforma působit za 20 až 30 let, a proto se jeví jako důležitější obsah reformy, než datum jejího zahájení.

Sociálna demokracia je v defenzíve. Napovedajú tomu nielen výsledky volieb v celej Európe, ale aj verejná diskusia o sociálnom štáte, ako o jadre sociálnodemokratickej politiky. Sociálny štát sa prezentuje, ako čosi neuskutočniteľné a prekonané. Žiaľ, takúto predstavu si samotní sociálni demokrati v Európe nechali vnútiť a živia ju, takže to napokon vyzerá tak, že viac diskutujú o sebe a o svojej bezmocnosti, než o tom, čo trápi ľudí a čo sú skutočné problémy. Takáto výlučne defenzívna diskusia je chybná. Jednak sa tým darí prekrývať závažné spoločenské a politické problémy spojené s pravicovými vládami a súčasne sa tým napomáha vytvárať dojem, že vlastne jediná možná a efektívna politika je práve politika pravicová.

Smer musí podľa predsedu strany Roberta Fica získať v budúcich parlamentných voľbách viac hlasov ako v júni, aby sa mohol opäť stať vládnou stranou. "Musíme urobiť všetko preto, aby sme svoj voličský potenciál využili lepšie. Nesmie sa stať, že v mestách a obciach s veľkou podporou Smeru sa voličov nepodarilo zmobilizovať tak, ako sa pravici podarilo zmobilizovať voličov v Bratislave. Ak by sa nám podarila mobilizácia, mohol by sa výsledok blížiť k 40 percentám," vyhlásil Fico na sneme strany v Ružomberku vo svojom prejave. Mobilizícia voličov je podľa neho hlavnou úlohou strany.

V decembri bude NR SR hlasovať aj o prijatí novely zákona, ktorá prakticky zruší rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa (KZVS). Novelu predložil bývalý minister práce v Dzurindovej vláde Ľudovít Kaník a chce ňou opäť zlikvidovať nástroj ochrany zamestnancov proti vykorisťovaniu bez primeranej mzdy. „Opäť“ preto, lebo už raz takýto zákon presadil. Keď bol ministrom a likvidoval všetky práva zamestnancov, hoci neboli nad úrovňou bežnou v Európe.

Ľavica to má v niečom ťažšie a v niečom zase ľahšie ako pravica. Ak jej chýba myšlienka alebo konkrétna vec, ku ktorej by smerovala, tak je na tom horšie ako pravica, ktorá takú ideu zväčša nepotrebuje. Jej skrytým zmyslom je totiž zachovanie a posilnenie moci tých, ktorí ju už majú. Pravici ide najmä o zabezpečenie hladkého chodu vládnuceho sociálnoekonomického poriadku.

Referendum je neplatné. Po zrátaní všetkých hlasov bola účasť 22,84 percenta voličov. Až 95 percent z nich vyslalo politikom jasný signál - zrušte priestupkovú imunitu. K volebným urnám si v sobotu našlo cestu 998 142 Slovákov. Hlasujúci sa vyjadrovali k šiestim otázkam. Zrušenie koncesionárskych poplatkov si praje 87,24 percenta ľudí a za obmedzenie poslaneckej imunity bolo 95,40 percenta občanov. Menej poslancov v Národnej rade chce 92,76 percenta hlasujúcich. Za stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín je 88,84 percenta hlasujúcich. Voľby cez internet by vyhovovali 70,46 percenta ľudí a 74,93 percenta občanov chce, aby sa osoby poverené výkonom verejnej moci vyňali z práva na odpoveď, ktoré zaručuje tlačový zákon.

Popularita Smeru narástla o takmer šesť percentuálnych bodov. Vyplýva to z prieskumu, ktorý robila agentúra Median SK od 19. júla do 15. augusta na reprezentatívnej vzorke 1 018 respondentov. Najsilnejšia strana, ktorá vyhrala júnové voľby so ziskom 34,8 percenta hlasov, mala v auguste už vyše 40-percentnú podporu. Pritom v máji by túto stranu podľa prieskumu Median SK volilo len 33,5 percenta opýtaných.

Počas oficiálnej časti osláv 66. výročia Slovenského národného povstania (SNP) v Banskej Bystrici si prezident Ivan Gašparovič a predsedníčka vlády Iveta Radičová uctili pamiatku SNP v areáli Múzea SNP. Po príhovore účastníkom osláv Gašparovič pre médiá povedal, že "SNP je jedna z významných čŕt novej histórie Slovenska. Ja som preto veľmi rád, že nezabúdame na to, čo SNP znamenalo nielen pre Slovensko, ale aj pre Československo po 2. svetovej vojne. Že sme neboli medzi porazenými, ale že sme mohli hrdo povedať, že sme boli s tými, ktorí porazili fašizmus".

Slovenský parlament sa v stredu premenil na arénu lacného populizmu. Tí istí politici, ktorí hlasovali za euroval, sa zaťali a niekoľkomiliardovú pôžičku pre Grécko odmietli. Solidarita naruby. Okrem toho, že vyzeráme nedôveryhodne, svoje počínanie budeme musieť ostatným partnerom v eurozóne vysvetliť. Poslanci akoby nechápali, že tu nejde o Slovensko, ktorého podiel na HDP eurozóny je zanedbateľný, ale o oveľa viac. Ide o eurozónu ako takú. Pád eura by poškodil aj našu ekonomiku.

Ak by sa parlamentné voľby konali v polovici júla, vyhral by ich Smer so ziskom 42 percent voličov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky agentúry Focus. Na druhom mieste by skončila SKDÚ so ziskom 14,7 percenta hlasov opýtaných a za ním SaS s 12,3 percentami. Nasleduje KDH (9 percent), Most-Híd (7,2 percenta) a SNS (6,2 percenta). Ďalšie strany - SMK, HZDS a SDĽ by sa podľa prieskumu do parlamentu nedostali, pretože získali menej ako 5 percent hlasov.

Premiér Robert Fico (Smer) podľa očakávania priznal, že sa mu nepodarí sformovať nový kabinet a prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi vráti poverenie na zostavenie vlády. Predpokladá sa, že hlava štátu dá šancu volebnej líderke SDKÚ Ivete Radičovej. Štyri stredopravé strany vrátane SDKÚ získali v nedávnych voľbách väčšinu v parlamente a v utorok sa dohodli na základných bodoch vládneho programu.

Smer Roberta Fica suverénne zvíťazil v siedmich krajoch. V Trnavskom kraji skončil druhý Most-Híd, v Žilinskom zase SaS. Pozrite si, ako volili obyvatelia jednotlivých krajov.

 

V poslednej predvolebnej diskusii v TV Markíza sa stretol premiér a líder najsilnejšej vládnej strany Smer Robert Fico so svojím koaličným partnerom a šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom, predsedom opozičného KDH Jánom Figeľom a volebnou líderkou SDKÚ Ivetou Radičovou. Len niekoľko hodín predtým vyplávala na povrch kauza nahrávky z roku 2002, na ktorej hlas podobný Ficovi informuje, že zohnal peniaze "vlastnou hlavou". Nahrávka naznačuje, že utajení sponzori naliali do Smeru mimo oficiálneho účtovníctva minimálne 75 miliónov korún. Na nahrávke je nejaký imitátor, tvrdí Fico. "Nahrávka je absolútny podvrh," vyhlásil predseda Smeru Robert Fico, podľa ktorého za celou kauzou stoja médiá a opozícia.

 

Posledný chýbajúci úsek na diaľnici medzi Bratislavou a Žilinou sa pre vodičov otvoril v pondelok nadránom. Motoristi tak môžu jazdiť po približne dvestokilometrovom súvislom úseku cesty s najvyššou kvalitou. Pôvodne sa mal desaťkilometrový úsek od Sverepca po Vrtižer pri Považskej Bystrici otvárať až na jeseň, vláda však stihla prestrihnúť pásku ešte dva týždne pred parlamentnými voľbami. Vydýchnu si tak vodiči, ktorí sa rýchlejšie a úspornejšie dostanú až po Žilinu a tiež Považskobystričania, ktorým sa odbremení doprava priamo v meste.

Slávnostná schôdza Národnej rady SR k ukončeniu štvorročného volebného obdobia, ktorá sa mala uskutočniť v stredu 19. mája, nebude. Predseda parlamentu Pavol Paška zrušil rokovanie na žiadosť premiéra Roberta Fica. Predseda vlády po rokovaní Bezpečnostnej rady SR vysvetlil, že parlament musí byť akcieschopný a pružne reagovať na prípadné schválenie novely zákona o dvojakom občianstve v Maďarsku. Premiér vyhlásil, že Slovensko chce s Maďarskom rokovať o plánoch Budapešti zmierniť podmienky na udelenie dvojakého občianstva. O zmenách v získavaní občianstva začal rokovať novo ustanovený maďarský parlament v pondelok. Slovenská vláda už južnému susedovi vyčítala, že postupuje bez konzultácií s Bratislavou.

Zhruba mesiac pred voľbami premiér Robert Fico (Smer) nečakane vystúpil v Slovenskej televízii (STV). Vysvetľoval záchranný plán Európskej únie (EÚ), ktorý má zabrániť rozšíreniu gréckej dlhovej krízy do ďalších krajín a nepriamo útočil na časť opozície. Väčšina opozičných strán totiž pomoc Aténam odmietla, v názore pritom nie je jednotná ani koalícia.

"Priznám sa, ani mne sa nepáči, že máme požičať krajine, ktorá žila nad pomery. Ale tí, ktorí tvrdia, že tak nemáme urobiť, súčasne hovoria, že súhlasia s izoláciou Slovenska a obrovskými hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami," vyhlásil Fico. Nepriamo tak kritizoval hlavne najsilnejšiu opozičnú stranu SDKÚ, ktorá s pomocou pre Grécko nesúhlasí. Slovensko sa má podieľať na mnohomiliardovom balíku ako člen eurozóny.

Stovky ľudí, väčšinou v dôchodkovom veku, merali cestu na vojenský cintorín nad Liptovským Mikulášom, aby si pripomenuli 65. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. Po prelete bojových vrtuľníkov a stíhačiek či kladení vencov k tamojšiemu pamätníku, prišiel vojnovým veteránom počas celoštátnych osláv poďakovať aj premiér Robert Fico (Smer). Zároveň varoval pred šírením extrémizmu a mládež vyzval k zachovávaniu mravných ideálov.

Viktor Orbán a jeho Fidesz vyhrali parlamentné voľby v Maďarsku s veľkým náskokom. Najvyšší slovenskí predstavitelia na to zareagovali prekvapujúco pokojne a nekonfrontačne. Slová o ohrozovaní národnoštátnych záujmov či samotnej existencie Slovenska nezazneli. Zmierlivú rétoriku zvolil aj premiér Robert Fico. Orbán už nie je extrémista, ale partner na rokovanie. "So svojím maďarským kolegom som pripravený sa stretnúť kedykoľvek, kdekoľvek, ešte pred júnovými voľbami," vyhlásil pred diplomatmi pri hodnotení slovenskej zahraničnej politiky. "My očakávame dobré vzťahy, dobrú komunikáciu, dobrú spoluprácu," dodal šéf diplomacie Miroslav Lajčák.

Na júnových parlamentných voľbách sa bude môcť zúčastniť všetkých 18 prihlásených politických strán a hnutí. O rozhodnutí Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) informovala jej predsedníčka Tatiana Janečková (nominantka Smeru). Všetky politické zoskupenia splnili podmienky potrebné na registráciu. V posledných voľbách do Národnej rady pred štyrmi rokmi sa o priazeň voličov uchádzalo 21 subjektov.

V júnových parlamentných voľbách sa chce o priazeň voličov uchádzať 18 politických strán a hnutí. Kandidačné listiny odovzdala aj šestica parlamentných strán, termín uplynul o polnoci. Novinárov o tom informovala zapisovateľka Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) Lívia Škultétyová. Predchádzajúcich volieb do Národnej rady v roku 2006 sa zúčastnilo 21 subjektov. Kandidačné listiny podali: AZEN - Aliancia za Európu národov, Európska demokratická strana, Komunistická strana Slovenska, Kresťanskodemokratické hnutie, Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko, Ľudová strana – Naše Slovensko, Most-Híd, Nová demokracia, Paliho Kapurková, veselá politická strana, ďalej Sloboda a Solidarita, Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana, Slovenská národná strana, Smer - sociálna demokracia, Strana demokratickej ľavice, Strana maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja, Strana rómskej koalície, Únia - Strana pre Slovensko a Združenie robotníkov Slovenska.

Najsilnejšiu opozičnú stranu SDKÚ-DS povedie do júnových parlamentných volieb bývalá prezidentská kandidátka Iveta Radičová. Strana zároveň v nedeľu predstavila prvú štyridsiatku kandidátov do parlamentných volieb. Podľa výsledkov sobotných primárnych volieb porazila exministra financií Ivana Mikloša v súboji o volebného lídra výrazným rozdielom. Podporili ju viac ako tri pätiny hlasujúcich. Analytici očakávajú, že Radičová môže pomôcť zvýšiť popularitu strany.

 

Podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš sa pripravuje na volebný súboj s Robertom Ficom. Tvrdí, že by bol lepší ako stranícka súperka Iveta Radičová. KDH mu je najbližšie, má však problém s tým, že neodmietlo Ficov Smer.

Hovorili ste, že podniknete kroky, aby ste zistili, ktorý bratislavský podnikateľ stál za Allied Wings , ktorá vám v roku 2000 požičala 15 miliónov korún. Už to viete?
Nie. Požiadali sme bývalého pokladníka (Gabriela Palacku), ktorý tú požičku vybavoval, aby ho požiadal o súhlas. Zrejme ho nezískal.
Vyzerá to, že ho ani nezíska?
To neviem.

 

Nestáva sa často, aby predseda vlády zosadil lídra opozície. Ficovi sa to podarilo. Aj keď až takto ďaleko asi zájsť nechcel. Priznajme si to, Dzurinda s Palackom boli vďační súperi. Neškodní a vysoko odolní... Ficove údery na SDKÚ a jej podvodné financovanie zjavne trafili podstatu veci. Dzurindu zasiahli na najslabšom mieste už minulý týždeň. V pondelok však prišla ďalšia rana, ktorá sa ukázala ako osudová. Fico sa pokúsil preukázať priame súvislosti medzi zahraničnými firmami SDKÚ a privatizáciou - cez predaj vládneho hotela Forum. A trafil viac, ako chcel. Dzurinda tento úder nevydržal a ohlásil odchod z najvyššej politiky. Po rozdelení pozícií volebného lídra a predsedu bude len "sekretár" strany. Možno vplyvný, ale určite nie mocný. V parlamentnej demokracii je totiž moc, skutočná moc, nutne spojená s verejnými funkciami.

 

Tajomný boháč žijúci v nedobytnej pevnosti v centre hlavného mesta zariaďuje pre SDKÚ pochybné peniaze od firiem z daňových rajov. Ide o pokladníka strany Igora Kuceja. Peniaze tečú cez nenápadný domček v Londýne. Kucej stojí za spoločnosťou Involve s priamym prepojením na Londýn a základným imaním necelých 100-tisíc eur. Involve podľa zistení Pravdy pravidelne financuje SDKÚ cez pôžičky a krátkodobé finančné výpomoci. V roku 2006 požičala táto spoločnosť SDKÚ 14 miliónov korún (464 700 eur). V roku 2008 je vo finančnej správe od nej uvedená krátkodobá finančná výpomoc 12,4 milióna korún (411 600 eur). SDKÚ aj vo štvrtok odmietla objasniť čudné transakcie, ktoré vedú k podozreniu z prania špinavých peňazí. Kucej celý deň nedvíhal telefón.

 

Chvíľa pred výmenou bratislavského župana stačila, aby odchádzajúce vedenie pripravilo kraj o kontrolu nad lukratívnym pozemkom v Petržalke. Deväť hektárov pôdy, ktorú župa kúpila na podnet bývalého šéfa Vladimíra Bajana, stihli prenajať na sto rokov za jediné euro ročne spoločnosti Danube Arena. Okrem kraja v nej má kmeňovú akciu aj súkromná firma Parnhams Limited a bez dohody s ňou sa s pozemkami už nedá narábať. Za prenájmom je Bajanova vicežupanka Monika Flašíková-Beňová (Smer). Pozemok určený na výstavbu viacúčelovej haly získala Danube Arena od spoločnosti 1. župná, ktorú si predtým kraj založil na jeho spravovanie. Predstavenstvu predsedá Flašíková-Beňová, ktorá zároveň šéfuje aj firme Danube Arena. Nájomnú zmluvu podpísali štatutári oboch spoločností po novembrových župných voľbách, v ktorých Smer podporoval Bajana, ale ešte pred nástupom novozvoleného župana.

 

očet ministerstiev by sa od júla mal znížiť o dve na 12. Vláda schválila zlúčenie ministerstva pôdohospodárstva a životného prostredia, ministerstvo hospodárstva sa zas spojí s ministerstvom výstavby .
Niektoré kompetencie sa prerozdelia aj medzi ďalšie ministerstvá. Od zmeny kabinet očakáva úsporu peňazí. Zámer kritizovala opozičná SDKÚ, ekologickí aktivisti zase odmietajú spájanie ministerstiev pôdohospodárstva a životného prostredia.
O návrhu na zrušenie dvoch ministerstiev rozhodne parlament. Zoštíhlenie sa však dotkne až novej vlády, ktorá vzíde z júnových parlamentných volieb.

 

Smer bude čeliť do volieb škandalizácii, vyhlásil Robert Fico na slávnostnom sneme Smeru k 10. výročiu vzniku strany. Obvinil novinárov z výmyslov a opozíciu z korupcie. Snem sa koná v nedeľu pod heslom "Pomáhame ľuďom, chránime Slovensko" v bratislavskej Inchebe. Podľa predsedu strany Roberta Fica bude Smer v najbližších šiestich mesiacoch, ktoré zostávajú do volieb, čeliť škandalizáciám. Ako vyhlásil Fico v 67 minút trvajúcom prejave tlač na adresu jeho strany chrlí klamstvá a výmysly.
"Je nevídané, aby tlač prevzala úlohu politickej opozície," zdôraznil Fico v prejave, za ktorý zožal potlesk a standing ovation.
Fico si želá, aby o rok mohol Smer-SD na sneme hovoriť o tom, ako sa mu darí v novej koalícii, v ktorej chce byť dominantnou stranou. Z nej nechce vylučovať žiadnu politickú stranu, preto mu je smiešne, že pre povolebnú spoluprácu rozdáva červené karty subjekt, ktorý parlamentné voľby nikdy nevyhral.

 

Desať rokov po vzniku Smeru dosiahol Robert Fico vrchol úspechu. Podľa analytika Jána Baránka z neho môže už iba padať. Smer oslávi v nedeľu desaťročnicu vo veľkom štýle, na slávnostnom sneme v Bratislave.
"Fico je dobrý rétor. Vie povedať, čo chcú ľudia počuť - a čo je podstatné, nemá strach to hovoriť. Je do nadštandardnej miery populista," zhŕňa dôvody Ficovho úspechu analytik Ján Baránek.
Jediný predseda Smeru naplnil svoj príbeh. Od aktívneho člena Socialistického zväzu mládeže, komunistickej strany, vládneho právnika, podpredsedu Strany demokratickej ľavice až po Smer.

 

Slováci v sobotu po tretíkrát pristúpia k volebným urnám, aby si vybrali svojich predstaviteľov vo svojich krajoch. Pozrite si zoznam kandidátov, z ktorých si budete môcť vyberať.....

 

Smer Roberta Fica plánuje zo županských stoličiek vyšachovať politických protihráčov. Pre absolútny tromf vymyslel aj stratégiu. Značkou Smeru si vo všetkých krajoch poistil toho kandidáta, ktorý má šancu uspieť. Voličov zháňa aj samotný Fico, ktorý počas kampane mieri do regiónov. V hre sú milióny z eurofondov a veľkorysé rozpočty, ktoré župy spravujú. Ficova strana stavila v siedmich krajoch na overené mená. Pod svoje krídla si vzala aj štyroch županov, ktorí pred štyrmi rokmi zvíťazili s podporou iných strán. Ide o bratislavského šéfa kraja Vladimíra Bajana, trnavského Tibora Mikuša, nitrianskeho Milana Belicu a trenčianskeho Pavla Sedláčka. "V župných voľbách chceme byť najúspešnejší," zdôraznila krajská predsedníčka Smeru v Banskej Bystrici Jana Laššáková.